Naozaj treba tender? Treba doň pozvať všetkých? Je zadanie zrozumiteľné?

To sú len prvé tri body iniciatívy Klubu reklamných agentúr Slovenska, ktorej cieľom je rozprúdiť verejnú debatu a urobiť tendre čo najviac férové. o tom, ako to funguje v praxi, vo veľkom rozhovore Stratégií hovoria zástupcovia brandžových asociácií: Peter Kontra za KRAS, Braňo Polák za Asociáciu mediálnych agentúr, Soňa Lexmanová za PR a Rasťo Bahurinský za ADMA.

S: Prečo je pre kreatívnu brandžu dôležité, aby tendre boli vedené férovým spôsobom?

Rasťo: Tender je pre každú agentúru, ktorá do toho vloží maximum svojich síl, vždy náročný a nákladný proces s pomerne neistým výsledkom. Agentúry vstupujú do boja odhodlané a namotivované, ale vždy s určitými obavami. Férový a transparentný tender tieto obavy minimalizuje a dodáva agentúram väčšiu motiváciu. Na druhej strane férový tender môže pomôcť samotnému klientovi. Tento rok prebehlo viacero veľkých tendrov, kde pomerne veľké množstvo vopred zúčastnených agentúr v procese odstúpilo. Vypovedá to možno aj o tom, že klient nedokáže postaviť výberové konanie tak, aby bolo zaujímavé a atraktívne pre vybrané agentúry.

Braňo: Férovosť, transparentnosť a etickosť nášho správania, či už v práci alebo v súkromí, by mala byť spoločenskou normou. A my sa o to môžeme snažiť kdekoľvek, aj v našej práci, ktorej významnou súčasťou je tendrovanie a tendre ako jedny z najzaujímavejších projektov, ktoré majú zadávateľov, ale aj všetky zúčastnené agentúry, posúvať vpred.

Soňa: Mohli by sme v skratke povedať, že férovým spôsobom vedený tender minimalizuje zbytočné pálenie času a peňazí na oboch stranách a maximalizuje úžitok – šancu na úspech a kvalitu budúceho partnerstva.

Peter: Klub reklamných agentúr Slovenska robí každoročne prieskum o objeme času investovaného do tendrov. Podľa neho, kumulovane všetky členské agentúry KRAS v roku 2021 investovali do tendrov čas v hodnote 4 133 616 eur. A ak si zoberieme, že podľa feedbacku agentúr je viac ako polovica tendrov nevedená spôsobom, ktorý sa dá považovať za férový, niektorí dokonca tvrdia, že neférových je viac ako 70 percent tendrov, tak to znamená, že marketingová industry minie viac ako dva milióny eur zbytočne alebo jemnejšie povedané, neefektívne. Lebo nejde len o pohľad majiteľov agentúr, ale predovšetkým o potenciál a know-how ľudí, ktorí na tendroch pracujú a ktorých skúsenosti a prínos vieme použiť na oveľa prospešnejšie účely.

S: Agentúry hovoria o chybách pri vedení tendrov pomerne hlasno. Aké ohlasy dostávate od vašich klientov?

Peter: Tému férového tendra KRAS otvoril a moderuje už niekoľko rokov. Nielen ja osobne, ale aj všetci členovia KRAS-u to vnímame ako permanentný proces edukácie trhu, ktorá sa nezaobíde bez vzájomnej interakcie medzi agentúrami a zadávateľmi. A tu nám jemne komplikuje situáciu fakt, že na strane zadávateľov chýba subjekt, ktorý by združoval zadávateľov a bol tak partnerom pre diskusie s agentúrnymi asociáciami. Diskusie sa tak vedú so združeniami, ktoré zastupujú len časť trhu zadávateľov a je teda potrebné hovoriť so zadávateľmi aj napriamo. A to celý proces predlžuje.

Soňa: Niektorí klienti rozumejú dôvodom, prečo sú kvalita a férovosť tendra dôležité, pomerne dobre a pracujú s tým, iní menej alebo vôbec. Pre mňa je dôležité nielen to, či rozumejú, teda nejaký momentálny stav, ale hlavne ochota a schopnosť porozumieť, aj keby to mal byť dlhší proces. Potvrdzuje sa nám, že kde nie je ochota a/alebo schopnosť, obvykle nehľadajú partnera pre spoluprácu, ale len dodávateľa, v takom pejoratívnejšom zmysle slova.

Rasťo: Čoraz častejšie sa nám stáva, že pri zadaní klient rovno uvedie, že bude vedený podľa zásad férového tendra. To však neznamená, že to tak v procese naozaj je, ale minimálne je tam snaha. Klienti vo všeobecnosti rozumejú požiadavkám, žiaľ, nie vždy sú ochotní alebo schopní ich splniť. A následne je to len na agentúrach, či do takto postavených tendrov pôjdu. Určite je však dôležité, aby sa agentúry v prípade nezhody ozvali a vecne opísali klientovi, čo je pre ne problém.

Braňo: Ako AMA musíme ešte veľa práce urobiť pre to, aby nám v tejto oblasti klienti rozumeli do tej miery, do akej by sme si priali. Na druhej strane, sú zadávatelia, ktorí rozumieť chcú, aj keď sú vo výraznej menšine oproti ostatným.

S: Čo im je už úplne jasné a nad ktorými bodmi férového tendra stále váhajú a ich uvedenie do praxe trvá dlhšie, ako by ste si priali?

Braňo: Zadávatelia začínajú v mediálnych tendroch rozumieť tomu, že každý kvalitný agentúrny výstup potrebuje dostatok času a dostatok kvalitných vstupov. Tiež sa čoraz viac snažia s účastníkmi mediálnych tendrov priebežne komunikovať od úvodného zoznámenia sa až po záverečnú spätnú väzbu. Čo sa zatiaľ nemení takmer vôbec, je pohľad na parameter „cena“ ako na nemennú dogmu, ktorá prakticky vždy zásadne rozhoduje o víťazoch. Dané je to aj pôsobením mediálnych audítorov, ktorí väčšinou iný parameter ani neposudzujú.

Soňa: Jedným z častých problémov býva kvalita poskytovaných vstupov. Pričom je potrebné si uvedomiť, že ako pri mnohých iných procesoch platí, že „garbage in, garbage out“. Teda že na základe nekvalitných vstupov dostávate obvykle nekvalitné výstupy. Platí aj to, že niektorí zadávatelia ešte stále považujú poskytovanie vstupov za akési zľahčovanie práce agentúry. No nie je to tak. Agentúra dokáže mať oveľa väčšiu pridanú hodnotu, ak sa sústredí namiesto zháňania základných inputov na ich vyhodnocovanie, na nájdenie súvislostí a vzorcov, na inisghty a následne na riešenia. Tým sa dostávame k vzájomnému rešpektu – rešpektu potenciálneho partnera a tiež jeho času. To súvisí aj s ďalším častým problémom a tým je poskytovanie nedostatočného času a priestoru na vypracovanie zadania.

Rasťo: Dostaneme brief, máme šancu na písomné doplňujúce otázky, prípadne maximálne jedno osobné stretnutie, a tým to hasne. Pri doplňujúcich otázkach čakáme na odpovede často aj niekoľko pracovných dní, čo nám výrazne komplikuje prácu. Ak požaduje klient od agentúry v tendri maximum, tak tým, že komplikuje prístup k potrebným informáciám, alebo nie je ochotný ich poskytnúť, to maximum rozhodne nedostane. Klient by si mal rovnako ako agentúry na tender nastaviť vlastné kapacity. Ide predsa o to, aby si vybral najlepšieho partnera pre spoluprácu.

Peter: Za najväčšiu hrozbu vnímania celej témy férového tendra považujem to, že sa táto téma vo vnímaní zadávateľov zúži len na to, že agentúry si pýtajú skicovné. A pritom, v celom koncepte férového tendra je to tá najmenej podstatná časť. Jej hlavným filozofickým východiskom je zavedenie čo najväčšej transparentnosti do výberových konaní, vďaka ktorým dospejeme k winwin modelu. Zadávatelia nájdu v tendroch najlepších partnerov pre rozvoj ich značiek a marketingové služby a na druhej strane, agentúry dostanú záruky, že sa s potenciálom ich ľudí zbytočne nemrhá.

S: Hneď prvým bodom tejto iniciatívy je, že či vôbec klient potrebuje nejaký tender. Prečo je to také dôležité? Prečo by si nemohol vypísať tender vtedy, kedy on sám chce?

Braňo: Pretože sa takmer všetko rieši tendrami, akoby iné riešenia problémov a tém zadávateľov neexistovali.

Soňa: Nejde o to, že by nemohol. Samozrejme, môže. Je to dobrý spôsob výberu partnera, ak idete riešiť nový problém, chcete zmeniť doterajší štýl práce a/alebo napríklad máte pocit, že potrebujete nové nápady, čerstvý vietor. V praxi sa však, žiaľ, stretávame často aj s tendrami, ktoré sú len prostriedkom na vyvinutie tlaku na súčasného dodávateľa alebo len cestou k bezplatnému zberu inšpirácií a riešení.

Rasťo: Tender by mal byť nástroj na zabezpečenie zmeny. Ak klient potrebuje zmenu každý rok, tak, samozrejme, môže každý rok otvoriť tender. Je to však opäť rozhodnutím trhu, či bude do podobného tendra vstupovať. Slovensko je malé, reklamný trh je malý a agentúry spolu komunikujú. Ak klient otvára pravidelne a neštandardne často výberové konania, stáva sa v očiach agentúr nedôveryhodný a rizikový. A tým pádom začne mať tento klient veľmi skoro problémy dostať do výberového konania kvalitné agentúry.

Peter: Férový tender nerozporuje tendre ako nástroj na výber najlepšieho dodávateľa, alebo radšej to nazvime partnera na oblasť marketingových služieb. Férový tender má za cieľ zabezpečiť, aby sa spôsobom, akým sa tendre vedú, mrhalo ľudským potenciálom v agentúrach čo najmenej a v ideálnom prípade nemrhalo vôbec.

S: Podľa akých kritérií sa rozhodujete, či pôjdete alebo nepôjdete do konkrétneho tendra?

Soňa: Okrem ekonomických a kapacitných kritérií sú to najmä existencia dostatočných skúseností, znalostí a nadšenia v tíme ohľadne daného sektora, klienta či problematiky, ale aj to, do akej miery súznieme s daným klientom a či sa prípadne vieme niečo nové z potenciálnej spolupráce naučiť.

Rasťo: Konečné rozhodovanie ovplyvňuje aj skutočnosť, ako je pripravený brief či samotné podmienky výberového procesu. Jednoducho, ako nás klient osloví, ako napíše brief, ako sa k celému tendru postaví a akú úlohu v ňom bude zohrávať.

Peter: Každá agentúra má asi svoj vlastný prístup. Mňa v tomto inšpiroval jeden skúsený adman, ktorý používal pravidlo „good money – good people – good opportunity“ s tým, že ak tender spĺňa aspoň dva z týchto troch parametrov, tak ten tender zvažujeme. Keďže sa však bavíme o férovom tendri, jeho cieľom je zároveň dať agentúram niečo ako framework, ktorým budú vedieť lepšie vyhodnotiť rozhodnutie o účasti v tendri.

S: Kedy už začínajú byť tendre pre agentúry neúmerne drahé?

Rasťo: Najväčší náklad tendra sú agentúrne práce, ktoré na zadaní agentúra strávi. Následne ide aj o externé náklady – napríklad storyboardy, prípadne externé spolupráce. Toto môže zmierniť skicovné, ktoré je ešte stále pomerne ojedinelou záležitosťou. Finančná náročnosť stúpa, samozrejme, s rozsahom požadovaného výstupu. Preto pri zvažovaní, či sa na tendri zúčastníme, berieme do úvahy aj požadovaný rozsah, ale aj počet konkurenčných agentúr.

Braňo: Žiadna investícia do dobre vedeného, etického a transparentného tendra nie je zbytočná. Pretože jeho účastníkov niečo naučí a niekam posunie. Bohužiaľ, takýchto tendrov na služby a servis mediálnych agentúr je ako šafranu.

Soňa: Ak je tender vedený férovým spôsobom, výhodou je aj to, že vieme lepšie odhadnúť aj šancu na úspech, a teda aj lepšie zhodnotiť, či sa nám z ekonomického pohľadu oplatí do tendra ísť alebo nie. Ak máte jasné zadanie, vhodný a vecný debrief a dokonca hoci aj pre vás nepriaznivú spätnú väzbu, tak viete, že sa vám vaša investícia naozaj oplatila. Nie je to vždy o víťazstve a prehre, je to najmä o procese, nadobudnutej skúsenosti a možnosti byť relevantnou súčasťou diskusie.

Peter: Drahý je vždy, keď sa robí zbytočne. Drahý je vtedy, keď sa doň zapojí zbytočne veľký počet agentúr. Drahý je vtedy, keď je zadanie nezmyselne široké alebo si v podmienkach nárokuje nezmyselne široký objem výstupov. A drahý je aj vtedy, keď sa tendrovací proces postaví na nezmyselne vysokom počte kôl a keď už začína byť nejasné, či si tendrom klient naozaj vyberá partnera na dlhodobú spoluprácu alebo tými kolami navyše už vlastne finalizuje koncept.

S: Stále sa dejú situácie, že klienti vypisujú tender iba preto, že chcú zhromaždiť nápady?
Rasťo: Toto neviem s istotou povedať. Čo však viem s istotou je, že sa stále robia tendre napríklad na novú kreatívnu stratégiu a ani do troch rokov od tendra žiadna nová stratégia neuzrie svetlo sveta. Klient nedá von nič nové, a teda agentúry sa logicky pýtajú, čo bolo dôvodom a teda následne aj výsledkom tendra?

Soňa: Nápady, ktoré vzniknú pri týchto procesoch, sú naším vlastníctvom. Viete si však predstaviť, ťahať sa napríklad s nadnárodnou korporáciou o autorstvo. O to, či ide o ideu z vašej kuchyne. Je to veľmi zdĺhavá a často ťažká diskusia. Je to skôr otázka princípov a etiky. Ak nechcem agentúru – na rovinu to poviem. Áno, uvedomujeme si aj my, že je veľmi veľa kvalitných kampaní, čo vznikli „in house“ vo firmách. Čiastočným riešením je tiež tzv. skicovné, teda úhrada časti nákladov za vypracovanie zadania, ak spĺňa vopred komunikované kritériá. To sa však zatiaľ deje len v minimálnom počte PR tendrov.

Braňo: Alebo v prípade tendrov na mediálnu agentúru ide zadávateľovi väčšinou len o to, dosiahnuť akýmkoľvek spôsobom nižšie jednotkové ceny mediálneho nákupu. Bez ohľadu na schopnosti, možnosti mediálnych agentúr, bez ohľadu na potreby zadávateľa.

Peter: Z pohľadu zadávateľa je krátkozraké, ak tendre vníma ako zdroj lacnej inšpirácie alebo ako lacný zdroj nápadov. Veľmi rýchlo na trhu následne získa takýto imidž a vyoutuje sa v budúcnosti zo spolupráce minimálne s najlepšími agentúrami na trhu.

S: Aký je ideálny počet agentúr, ktoré sú prizvané? Čo je už príliš veľa?

Braňo: Ideálny počet agentúr v tendri je taký, s koľkými dokáže zadávateľ plnohodnotne počas celého výberového procesu komunikovať od úvodného kontaktovania agentúry, chemistry meetingu až po záverečnú spätnú väzbu. A, samozrejme, tento počet závisí aj od vôle agentúr zúčastniť sa na danom výberovom konaní.

Soňa: Ak si klient urobí dobre svoju prípravu na tender, tak si dokáže zabezpečiť slušnú šancu na kvalitu výstupov aj v prípade, že pozve menší počet účastníkov. V takomto prípade totiž platí, že jednak tam bude mať relevantné agentúry a jednak bude potrebovať interne výrazne menej času, a tým aj peňazí na vyhodnotenie. Platí, že je určite efektívnejšie pre všetky strany pozvať tri relevantné agentúry ako 15 akýchkoľvek.

Rasťo: Záleží aj na veľkosti zadania a následného rozsahu spolupráce. Pri väčších zadávateľoch s plánovaným väčším rozsahom spolupráce je ideálny počet tak do päť agentúr. Pri stredných a menších zadávateľoch je ideálny počet 3, max 4 agentúry.

Peter: Je chybou, ak zadávateľ k tendru pristúpi tak, že chce dať agentúram rovnosť šancí a otvorí tender buď pre všetkých, alebo veľmi širokému počtu účastníkov. Ako povedal Braňo, ten počet pozvaných agentúr má byť taký, s akým je zadávateľ pripravený počas tendra kvalitne komunikovať. Čo zahŕňa minimálne osobné zadanie, osobný debrief, osobnú prezentáciu a osobnú spätnú väzbu.

S: Platí pravidlo, že skicovné rovná sa férový tender?

Soňa: Skicovné nie je samo osebe dostatočné pre férovosť tendra, ale hovorí o serióznosti prístupu partnera.

Rasťo: Je to signál, že klient si váži prácu a odbornosť agentúr. Skicovné nepokrýva zďaleka reálne náklady, ktoré agentúre vzniknú, ale ak je súčasťou tendra, agentúry to veľmi ocenia.

Braňo: Počas svojho takmer 20-ročného pôsobenia na poli mediálnych agentúr som nezažil ani jeden tender, kde by bola hradená aspoň časť nákladov účastníkov takéhoto tendra.

Peter: Už som o tom hovoril, že skicovné nerovná sa férový tender. Je to len jeho jedna zo súčastí a zďaleka nie tá najpodstatnejšia. Ak zadávateľ v tendri očakáva vyššiu mieru rozpracovanosti návrhov, to skicovné by malo byť automatická vec.

S: Aký veľký dôraz dávate na poskytovanie feedbacku?

Soňa: Feedback plní dve základné úlohy: jednak umožňuje agentúre učiť sa a jednak posilňuje rešpekt medzi zadávateľom a agentúrami, a tým aj pocit férovosti z tendra. Keď sú kritériá jasné od začiatku a následne sa dozviete, prečo ste neuspeli, nezostane horká pachuť a tiež viete so získanými informáciami ďalej pracovať.

Braňo: Kvalitný tender je veľká škola. Bez ohľadu na výsledok. Málokde sa účastník projektu dokáže naučiť a posunúť viac, ako vďaka kvalitnému tendru, a to platí pre obe strany.

Rasťo: Agentúra investuje do vypracovania zadania stovky hodín a je rozhodne namieste, aby dostala adekvátny feedback. Niektorí klienti sú dnes dokonca stále schopní uviesť do zadania, že nie sú povinní dávať feedback subjektom, ktoré neuspejú. Toto by mal byť signál pre agentúry, že tu niečo nie je v poriadku.

Peter: Práve kvalitný a konštruktívny feedback je jedným z pilierov toho, aby sme sa férovým tendrom dostali bližšie k win-win modelu. V tendri vyhráva jeden účastník. Pre zvyšných môže byť práve feedback tou hodnotou, ktorú získajú a ktorá môže vyvážiť investíciu do tendra.

S: Ako často dostanete kvalitný feedback?

Braňo: Podľa spätnej väzby členov AMA to nie je ani každý piaty tender. Do veľkej miery je to dané aj špecifikom tendrov na mediálne agentúry – účasťou mediálnych audítorov. Od nich, predpokladám, nedostal zmysluplnú spätnú väzbu po tendri takmer žiaden ich účastník.

Soňa: Za PR je to tak 50 na 50. Často si ho však musíme aj sami vypýtať. A toto by malo byť už pri vyspelosti agentúr, ako aj firiem prirodzeným ďalším krokom pri realizácii akéhokoľvek výberového konania.

Rasťo: Kvalitný feedback je, žiaľ, veľmi ojedinelý. Stáva sa, že aj po našej opätovnej žiadosti nedostaneme feedback, dokonca ani akúkoľvek odpoveď na email, v ktorom sa feedbacku dožadujeme.

Peter: Nie je to štandardom. Ale je možné, že je to dôsledok slabej komunikácie zo strany agentúr k zadávateľom. Potvrdilo sa to aj naposledy, pri panelovej diskusii k férovému tendru na konferencii organizovanej práve Stratégiami.

S: Vidíte rozdiel medzi súkromným a štátnym sektorom?

Peter: Vidíme rozdiel a je obrovský. Úprimne, zatiaľ sme sa na KRAS-e dohodli, že prioritou je súkromný sektor a až neskôr sa zameriame na štátny. Komplikáciou je zákon o verejnom obstarávaní a rigidnosť jeho podoby. A teda, že bez legislatívnej úpravy budú zmeny tendrovania marketingových služieb v štátnom sektore len kozmetickými zmenami. Len ako príklad, marketingoví kolegovia v Česku majú práve férovosť tendrovania v štátnom sektore ako svoju hlavnú prioritu.

Rasťo: Toto je téma, ktorá sa rieši neustále. Veď niektorí zadávatelia, ako napríklad štát, vraj nemôžu dodržať naše podmienky. Ja si, naopak, myslím, že môžu a mali by. Ak dodržia podmienky férového tendra, dosiahnu stav, že sa do verejného obstarávania zapoja relevantné renomované agentúry, čím aj štát získa kvalitný a potrebný servis. Transparentnosťou a férovosťou sa zároveň zníži obava z manipulácie. Potrebné je len viesť so štátom na túto tému diskusie a možno sa to časom upraví. Kontaktujú nás štátne subjekty, ktoré nás prosia o asistenciu s výberovým konaním. Čiže ak bude záujem štátneho sektora robiť pre štát s tými najlepšími, verím, že táto diskusia bude namieste.

Braňo: V AMA sme presvedčení, že viesť výberový proces na mediálnu agentúru férovo, transparentne a eticky je možné bez ohľadu na povahu zadávateľa. Máte však pravdu, že je ťažké spomenúť si na takýto tender vedený zadávateľom s participáciou štátu.

S: Čo by mohli samotné agentúry urobiť pre lepšie tendre?

Soňa: Práca na želanom cieľovom stave – viesť všetky tendre férovým spôsobom – má byť podľa mňa spoločným úsilím a prácou zadávateľov aj agentúr. O to viac, že osoh z toho budú mať obe strany. Ja za APRSR môžem povedať, že sme pripravení zapracovať na tom a byť ešte kvalitnejším partnerom.

Braňo: A práve preto sme sa ako asociácie a združenia naprieč spektrom našej kreatívnej brandže spojili a pracujeme na tom, aby bolo pre zadávateľov ľahšie viesť tendre, ktoré považujeme za férové, transparentné a etické. Aby mali určitý návod, schému, miesto, kde sa môžu poradiť v záujme takto vedených tendrov.

Rasťo: Férovosť musí byť obojstranná. Samotný prístup agentúr alebo poznanie segmentu a klienta si môže klient overiť napríklad už v spoznávacích predkolách. V týchto kolách sa dá naozaj dobre navnímať, či bude chémia fungovať a ako dobre daný segment agentúra pozná. Iniciatíva Férový tender je iniciatívou agentúr, preto logicky obhajuje a bojuje za férové podmienky pre agentúry. Na druhej strane, podmienky tak, ako sú stanovené, sú určite prínosom aj pre samotných klientov.

Peter: Obe strany o tom potrebujú spolu viac hovoriť, feedbackovať si stav a inšpirovať sa k posunu ďalej. Trošku nás v tomto brzdí absencia zastrešujúcej asociácie na strane zadávateľov, ale máme už vymyslený spôsob, ako aj napriek tomu vytvoriť platformu na diskusiu a ja sa na ňu veľmi teším.

S: Čo hovorí o stave slovenskej spoločnosti to, že vôbec hovoríme o férových tendroch?

Peter: Je to dobrý signál, že ako spoločnosť napredujeme nielen čo sa týka zvyšovania životnej úrovne, ale aj zvyšovania spoločenských a morálnych štandardov. Ja som optimista, stále verím, že Slovensko vie byť dobrou krajinou na život a podnikanie. A možno je práve Férový tender príležitosť, ako vie ísť marketingová industry celej spoločnosti príkladom.

Rasťo: Férovosť bola dlhodobo označovaná za slabosť. Ak si ozaj férový, si slabý a okrádaš seba a svoju rodinu. Toto sa, našťastie, už mierne upravuje a podobné iniciatívy, akou je aj férový tender, môžu v konečnom dôsledku našu spoločnosť posilniť a opäť ju posunúť bližšie k stavu, kde férovosť bude považovaná za samozrejmosť.

Soňa: Na Slovensku si neveríme a často si myslíme, že každý nás chce podraziť a nemá s nami dobré úmysly. V oblasti PR a kreatívnych tendrov je jedným z prejavov to, že cena hrá ešte stále dominantnú rolu pri rozhodovaní. Napríklad v tendroch vyhlásených v európskom vestníku má cena často menej ako 50 % váhu, pričom v prípade slovenských obstarávaní je to číslo blížiace sa k 100. V takomto prípade je obsahové zadanie takmer zbytočné.

Braňo: V rámci našej práce a vzťahov s klientmi sa toho zmenilo za posledné roky veľmi veľa a určite aj dobrým smerom a určite aj v spôsobe vedenia tendrov. Nájdu sa klienti, ktorí majú záujem a schopnosti viesť takto tendre a na takých sa chce zúčastniť každá agentúra. My sa budeme snažiť o to, aby takýchto zadávateľov pribúdalo. A pozývame týmto aj zástupcov zadávateľov, aby sa k tejto snahe pridali.

Zdroj (text a foto): magazín Stratégie, 12/2022